O fretkách, psoch, krasokorčulovaní a iných veciach života

Náš nový malý tchor veľkosti slona Uško je kleptoman. Teda ak opomeniem, že je aj alkoholik. Našli sme ho chlastať pivo z pohára, ktorý omylom ostal bez dozoru asi tak 30 sekúnd. Ako sa ten zver jedoval po odobratí pohára, bolo neskutočné.
Nuž a kleptomana takmer stála jeho kleptománia život. Okrem toho, že kradne papuče, fixky, perá, kapesníky, servítky, knihy, veci osobnej potreby, kabelky a jednoducho všetko, čo sa vyskytne v úrovni jeho záujmov, tak ukradol dcére teraz veľmi moderné silikónové hodinky. Keďže doma nastalo podozrivé ticho, vedela som, že niečo nie je v poriadku. Začala som ho hľadať a našla som ho pod skriňou, ako si s chuťou pochutnáva na remienku zelených hodiniek. Okamžite som mu zabavila pozostatky a začali sme skladať remienok, aby sme vedeli, koľko toho asi tak mohol požiť a ako rýchlo máme vyštartovať na pohotovosť. Zistili sme, že okrem dvoch cca 0,5 cm kúskov nič nechýba (rozkúsané boli teda dokonale) a tak sme sa rozhodli čakať. Predsa len, silikón na rozdiel od penovej gumy je tvrdý a v žalúdku nebobtná.
Čakala nás bezsenná noc, neustále sme chodili kontrolovať, či tchor ešte dýcha, či nezvracia, ale zločinec spal spánkom spravodlivých (zločincov). Pri predstave, čo nás čaká (toto sme už raz absolvovali s Pandou, akurát že ju museli doslova vykuchať, aby jej zachránili život), ma oblieval studený pot. Našťastie ráno bol vylúčený prvý kus a okolo obeda aj ten druhý.
Tak sme si spoločnými silami vydýchli a boli celý deň v očakávaní, čo pekné nám prinesie večer.

Ps: večer priniesol pár ukradnutých ponožiek a papúč...;-)...tie mu našťastie nechutia...